28.10.2009
Posledný zápas sezóny odohral Slovan až v ďalekej Ostrave, kam sme išli s veľkou vervou aj napriek nepriaznivým zmenám v zostave a so slabou lavičkou. Nevadí, na to sme si už počas predchádzajúcich sezón predsa zvykli. A tak sme dúfali, že si v sobotu 24. Októbra odnesieme prinajmenšom jeden bod, ak nie viac..
Po dlhočíznej ceste sme teda prišli na ihrisko súpera unavení, pokrčení a neviem ešte akí a so zlepeními očami sme sa prezliekli do dresov. Moc času na rozohranie sme nemali a tak sme hneď nastúpili do zápasu. V úvodných minútach sme síce dokázali držať so súperom krok, skladať, presúvať sa v obrane a občas aj zaútočiť. V mlynoch sme dominovali, no to bolo asi iba jediné. Všetko ostatné na čo sme siahli sa nám kazilo. Dá sa povedať, že zápas sme prehrali vlastnými chybami. Tým nechcem znevažovať výkon súpera, ale nechuť hrať a celková „zaspatosť“ akoby z nášho mančaftu doslova vyžarovala.
Jediný kto chcel nechať na ihrisku aj dušu bol Charlie, ktorý
položil obe naše päťky, pričom Grunner premenil oba kopy.
Myslím, že k priebehu zápasu sa netreba viac vyjadrovať. Každý z
hráčov vie, kde sú jeho chyby, kde v tomto zápase zaostal a čo
treba zlepšovať. Keby som to celé mal zhrnúť jediným slovom.. bolo
by to slovo „hanba“.