14.10.2008 Co o nás píší soupeři...
Na našom prvom domácom zápase sme, aj keď ťažko, ale predsa len dosiahli povinné 3 body. A ako hovorí staré (maďarské – pozn. autora) porekadlo, povinné je vždy to najťažšie. To platilo aj v tomto prípade. Hlavné je však to, že sme zápas vyhrali a svoju „povinnosť“ splnili. Šlo to síce ťažko, ale dokázali sme to. Súpera však zložili najmä inkasované žlté karty a prázdna striedačka.
Po troch zápasoch v zahraničí sme konečne hrali na domácej pôde. Očakávalo sa od nás víťazstvo, keďže sme nastúpili v počte 22 hráčov. Jeden hráč základnej zostavy však chýbal kvôli pracovným povinnostiam.
Zápas sme začali v krásnom slnečnom počasí a pred množstvom fanúšikov. Bohužiaľ nám úsmev z tváre zotreli bratislavskí rugbysti hneď v úvodných minútach svojím trestným kopom (0:3). Našťastie nás z biedy vytiahli hráči Winkler a Durucsko ktorí boli ozaj vo svojej koži. Po vylúčení spoluhráča boli hosťujúci hráči zmätoční, čo sme potrestali. Po troch položených päťkách sme si už mysleli, že máme zápas vyhraný, ale bratislavčania odpovedali položením a trestným kopom, čím sa dotiahli na rozdiel iba 8 bodov (19-11).
V druhom polčase sme káder prestriedali, čím došlo k zbytočným chybám a to malo za následok, že sa Bratislava dotiahla na rozdiel jedného bodu (19:18). Zápas držali nad vodou iba dvaja spomínaní hráči. Ku koncu zápasu sme si kvôli bratislavským chybám a zbytočnému vylúčeniu ich hráča pripísali ďalšie dve päťky a zvýšili tak na konečných 33:18.
prevzaté z http://www.pecsiindianok.hu
Preklad: Katarina D. a upravil Martin Janžo