6.1.2010
Dovoľte, aby som sa v mene 1.RC Slovan Bratislava rozlúčil s našim drahým prezidentom, spoluhráčom, ale najmä kamarátom Tonym. Tento manžel, otec, syn, brat, kamarát a spoluhráč nás navždy opustil.
Tony,
bol si dušou nášho tímu, náš veľký vzor, ktorý tmelil naše družstvo či už na ihrisku alebo v šatni. Vytvoril si si u spoluhráčov rešpekt a uznanie svojou skromnosťou a pracovitosťou. Kto urobil pre Slovan toľko čo Ty? Asi nikto. Koľko krát tvoja manželka nemohla prať, lebo celá kúpeľňa bola plná našich dresov? Koľko krát ste do noci natierali chleby pre našich súperov? Myslím, že veľa.
Tony o sebe vravieval, že je nesmrteľný. A my sme tomu často krát verili. Vskutku, ešte som nevidel niekoho hrať s roztrhnutým ramenným svalom alebo s čerstvo zašitým bruchom. To si mohol iba Ty, kamarát.
Myslím, že nebudem hovoriť iba za seba, ak poviem, že Tony bol pre nás vzorom. Aj napriek svojmu veku patril k tým výkonnostne zdatnejším z nášho družstva. Asi každý si z prvého tréningu pamätá práve jeho. "Veľkého charizmatického chlapa."
Hovorí sa, že ragby nieje šport, že je to životný štýl. Ak je to pravda, tak Tony si za svoj životný štýl vybral práve ragby. Víkend čo víkend, či ráno, či večer, bol mysľou stále niekde na ihrisku. Tam rozdával radosť všetkým, hrať s ním nám bolo potešením a zábavou.
Dres číslo jeden, TONY PUVERLE. To sú tie správne slová, ktoré by sme chceli v kabíne počuť ešte aj dnes. Chceli by sme si nabehnúť na Tvoju prihrávku, vidieť Ťa ako pokladáš, či ako pomáhaš v obrane svojimi zákrokmi.
Žiaľ, osud ti naplánoval inú cestu po ktorej si sa musel vydať. A my veríme, že tá najlepšia sezóna Ťa ešte len čaká. A preto dres s číslom jeden bude navždy patriť iba Tebe.
Zároveň sa chceme poďakovať všetkým zúčastneným, ale aj tým, ktorí sa na rozlúčku s Tebou dostaviť nemohli. Ďakujeme.
Tony, nezabudneme!
kolektív 1.RC Slovan Bratislava